Pozor, naše dane sú v ohrození!
Okrem netransparentných tendrov štát prichádza o najviac peňazí pri daňových a colných podvodoch. Vláda vyhlásila boj tomuto druhu kriminality. Menej sa však už hovorí o tom, že úrad, ktorý má tieto podvody vyšetrovať, sa ocitol v profesionálnom úpadku.
Redakcia aktualne.sk si všimla, čo nepostrehli žiadni iní novinári. Na Kriminálnom úrade finančnej správy pracuje Anton Maňák, bývalý viceprezident Policajného zboru z obdobia, keď sa na Slovensku kvalifikovali únosy ako samoúnosy a výbuchy áut ako samovýbuchy. Napriek tomu, že článok niesol veľavravný názov „V období mečiarizmu ovplyvňoval vyšetrovanie únosu Michala Kováča. Dnes pracuje pre daniarov“, novinári i politici ostali hluchí a v dôsledku toho nemí.
Kriminálny úrad Finančnej správy je veľmi dôležitá inštitúcia. A Anton Maňák má jemne povedané príliš pošramotenú profesionálnu povesť na to, aby mohli daňoví poplatníci v tomto štáte pokojne spávať, keď vedia, že okolo vyšetrovania daňových podvodov sa pohybuje práve tento pánko.
Ešte pred niekoľkými rokmi by podobná informácia spôsobila politické zemetrasenie. Dnes, keď novinárov viac zaujímajú žabomyšie vojny ako skutočné bezpečnostné a politické hrozby, hádzanie hrachu na stenu je oproti správe o recyklácii Antona Maňáka zmysluplnou činnosťou. A opozícia? Tá je taká zaujatá vlastnou neschopnosťou, že si ani nedokáže spomenúť na svoje prvé i posledné hviezdne chvíle, keď Vladimírovi Mečiarovi a Ivanovi Lexovi za ich brutálne prešľapy nedopriali pokojný spánok.
Anton Maňák bol počas tretej Mečiarovej vlády viceprezidentom policajného zboru, ktorý riadil celú správu kriminálnej polície. Ako sa uvádza v citovanom článku portálu aktualne.sk Maňák mal veľmi blízko k námestníkovi riaditeľa SIS Jaroslavovi Svěchotovi. Dokonca sa hovorí o tom, že bol jeho legalizantom a pomáhal mu zametať stopy v takých prípadoch, ako bolo zavlečenie prezidentovho syna či smrť Róberta Remiáša. Dnes je Anton Maňák zamestnancom Kriminálneho úradu Finančnej správy a je na mieste otázka, pre koho v skutočnosti pracuje dnes…
Treba sa však pýtať aj inak: Ako sa vôbec mohlo stať, že Anton Maňák znova pôsobí v bezpečnostných službách? Dovolím si tvrdiť, že po odpoveď sa musíme vrátiť približne rok dozadu. V septembri 2014 bol odvolaný dlhoročný riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Jozef Luterán. Bol to odborník, ktorý tento úrad fakticky zakladal, orientoval sa v problematike daňových a colných podvodov, vedel všetko o trestnej činnosti s takzvanými vratkami DPH či o machináciách so spotrebnými daňami pri obchodovaní s liehom, naftou a ľahkými vykurovacími olejmi. Luterán padol bez náležitého odôvodnenia. A hlavne úplne potichu, aby si to nielen verejnosť, ale ani médiá nevšimli. Zrejme bol na to nejaký dôvod. Poznajúc slovenské pomery môžeme smelo odhadovať, že niekomu ležal v žalúdku, pretože si posvietil na zlodejov, nad ktorými držal a dodnes drží ochrannú ruku ktosi mocný.
Na miesto Jozefa Luterána prišiel istý Ľudovít Makó. Úplný laik v oblasti daní a ciel, nikdy v tejto branži nepôsobil. V minulosti síce pracoval v polícii, ale nikdy neriadil žiaden operatívny útvar. Mal na starosti referát súkromných bezpečnostných služieb a keď za zvláštnych okolností odišiel zo služobného pomeru, podľa niektorých zdrojov začal pôsobiť práve v oblasti SBS. O pánovi Makóovi toho nie je veľa známe, a preto nemáme právo na tvrdé slová. Na druhej strane nemôžeme obísť mlčaním fakt, že odborníka Luterána vystriedal laik. A to práve v čase, keď vláda vyhlásila boj proti podvodom s DPH a spotrebnými daňami. Tieto dve okolnosti si protirečia, pretože boj so zločinnosťou v tejto oblasti si vyžaduje odbornosť a tou, pri všetkej úcte, pán Makó neoplýva.
Keby sa Ľudovít Makó aspoň obklopil odborníkmi. Ale ani to sa nedeje. Anton Maňák v jeho službách nie je jediný amatér, ktorí po príchode nového riaditeľa nastúpil na úrad. A naopak, húfy mnohoročných odborníkov odišli.
Vedia, čo sa deje na Kriminálnom úrade Finančnej správy minister financií Peter Kažimír a premiér Robert Fico? Ak nie, je to veľmi zlé. Ale nie najhoršie. Katastrofa by totiž bola to, keby o týchto nešvároch vedeli a nekonali, pretože potom by niesli za tento profesionálny rozklad politickú i morálnu zodpovednosť.